Rekordy

Padol slovenský rekord.

V úvode chcem poďakovať nášmu riaditeľovi pluk. Ing. Ondrejovi Šprochovi za dôveru, ktorú nám dáva a sponzorom WHIRLPOOL SLOVAKIA spol. s r. o. a Tatramat s.r.o. za finančnú podporu pri zorganizovaní Tatranského pohára 2012. (len tak pre zaujímavosť, náklady sa vyšplhali v tomto roku na 960 €)

Mám pocit, že organizačne sme to lepšie zvládli ako minulý rok, aj keď sme sa „kiksom“ nevyhli. Za ne sa ospravedlňujeme. Uvedomil som si , že počasie má obrovský vplyv či už na samotnú organizáciu, ako aj na výkony a výsledné dojmy všetkých zúčastnených.

Na súťaži si málokto všíma rozhodcov. Viac vtedy, ak sa s nimi príde ku konfrontácii s výkladom pravidiel. Súťažiaci ich berú ako samozrejmosť a organizátori si myslia, že je o nich postarané. Takže väčšinou sa na nich nevedomky zabúda. Bez nich by to však tiež nešlo zorganizovať a dúfam, že sa im snaha niekedy vráti.

Útoky ma výkonmi veľmi prekvapili. Nielen tým, že sme vylepšili slovenský rekord na hodnotu 21,57 s, ale aj tým, že za nami ďalší traja mali čas pod 24 s.! Spišiaci, ktorí doteraz väčšinou „vyhorievali“ na prúdoch, to tentoraz zvládli a to majú ešte veľké rezervy. Martinčania – to už je niekoľko rokov záruka kvality, čo aj potvrdili. Žilinčania donášajú nový vietor a v mieste, odkiaľ fúka, môže byť veľký potenciál. Útoky v tomto roku nasadili vysokú latku. A ešte je tu G4S (dali pod 26s a skončili 10!) a Krtíšania „číhajúci“ na svoju príležitosť. Prekvapí v ďalších kolách aj niekto iný?

Veža nemala prekvapivého víťaza. Páči sa mi, akým spôsobom Plasťo obhájil Tatranský pohár – s prehľadom. Vo vyraďovačkách „plachtil“ vždy toľko, koľko potreboval. Druhým pokusom a najlepším časom dňa - 14,47 s, si obliekol žlté tričko vedúceho pretekára Slovenského pohára 2012. V dobrom svetle sa ukázali aj mladíci, obaja Dávidovia a Kubo, len tak ďalej! Miša už neberiem ako mladíka, aj keď je ešte mladý a 15,29 s vo vyraďovačkách dokazuje, že za týmto časom je nejaká robota. Ešte uvediem do pozornosti snáď najväčšieho elegána na veži Majčiho, ktorý je vzor a model pre učenie sa techniky. Potešilo ma, že piati, resp. šiesti Popradčania sa dostali do pavúka vyraďovacej časti, teda do prvej šestnástky. Nabudúce sa tam pokúsime dostať časmi tak, aby sme sa nemuseli navzájom vyradiť J. Takto by som mohol okomentovať ešte veľa pretekárov, ale spomeniem už len štyroch veteránov, ktorí napriek veku sú platnými členmi vo svojich družstvách!

Kto si myslí, že v piatok mu to nevyšlo, odkazujem „poučte sa, nevzdávajte to !“ a ktorým to vyšlo „poučte sa, ide to !“ J

Pevne verím, že budúci ročník sa znovu stretneme v Poprade. Pokúsime sa znova vylepšiť Tatranský pohár po všetkých stránkach.